Dňa 25.05.2008 sa v Kultúrnom dome A. Hlinku v Ružomberku uskutočnil program „Deti rodičom a deťom“, ktorý si pre svojich rodičov, spolužiakov a kamarátov pripravili žiaci ZŠ sv. Vincenta v Ružomberku.
Na začiatku programu všetkých prítomných privítala riaditeľka ZŠ - sr. Angela. Dôležitú úlohu tu mali aj naši moderátori- Andrejka a Marek, ktorí nás svojím slovom sprevádzali počas celého programu.
Program mal dve časti. V prvej z nich žiaci ukázali svoje herecké talenty v španielskej legende „Marcelíno, chlieb a víno“. Hlavnú postavu stvárnil žiak 3.A - Michal Švento. Druhá časť, ktorú si pripravili žiaci 1. stupňa, spestrila program tancom, spevom a básničkami venovanými nielen mamám žiakov, ale aj našej nebeskej mame- Panne Márii.
Veríme, že sa náš program všetkým páčil. Bol vyjadrením našej vďačnosti za všetko, čo pre deti urobili rodičia. Nech Pán odmení ich lásku, obetu a námahu. Najväčšia vďaka, samozrejme, patrí Bohu, ktorý je naším Otcom a dáva nám dobré dary.
Tešíme sa na ďalšie stretnutia s našimi drahými rodičmi, súrodencami, kamarátmi a priateľmi našej školy. Zároveň by sme chceli poďakovať všetkým, ktorí si našli čas a prišli nás povzbudiť i podporiť svojou prítomnosťou i potleskom.
ĎAKUJEME!
Tanečnú meditáciu pod vedením p. uč. Kordíkovej stvárnili dievčatá z 2. stupňa.
Kvety lásky venovali Panne Márii si pripravili žiaci 4. B triedy so sestričkou Martou.
Naši najmenší spolužiaci z 1. A triedy s p. uč. Lakoštíkovou zarecitovali básničky iba pre mamičky.
Program spestrili aj „neposlušné zvieratka“ - ktorými sa pre túto chvíľu stali žiaci 2.B. Pri nácviku im pomáhala p. uč. Andrejčáková.
Roztomilé básničky z o srdiečok roztomilých detí zazneli v podaní žiakov 2.A, ktoré pripravila sr. Vlasta
Aby deti ukázali, čo všetko sa v škole, okrem písania a čítania, naučili, naši najmladší gymnasti z 1. stupňa predviedli krásne gymnastické prvky pod vedením p. uč. Kordíkovej.
Tak, ako sa na jar prebúdza príroda k novému životu, tak sa aj v duši človeka môže zrodiť nový život, život naplnený láskou, radosťou a pokojom. Pantomímu o jari a o zrode nového života si pre nás pripravili žiaci 3. A triedy so sestričkou Dagmar.
Naše nohy nám pod stoličkami roztancovali žiaci 4. A triedy v štýle country. Ich učiteľkou tanca je triedna p. uč. Juríčková.
V programe vystúpili aj dievčatá tanečnej skupiny hip-hoperov.
V závere nášho programu nám zaspievali žiaci 1. B triedy spolu s p. uč. Šajtrochovou krásne piesne o mamičke, o rodičoch a starých rodičoch.
A na záver nechýbala ani „Reklama“, ktorou všetkým prítomným za ich prítomnosť poďakovali tí najmladší slovami Ď A K U J E M E
Marcelíno, chlieb a víno
V hlavnej úlohe: Marcelíno Michal Švento
Ježiš Mário Víťaz
mama Alžbeta Kubernátová
prior Marek Kendera
Orlando Dávid Gerát
Jacobs Matúš Šida
Bernard Libor Chorvát
Matias Ján Šida
Eusébius Ján Majher
Barón Marek Lauko
Barónka Tatiana Doležiová
Komorník Roman Stančo
Slúžka Monika Buknová
Maliar a cirkusant Branislav Chyla
Manuelova matka Katarína Kameníková
Manuel Marek Chyla
Rozprávač Lucia Jankurová
Kostýmy: P. Žofia Kráľová, P. uč. Gabriela Halušková, P. uč. Eva Anrejčáková a p. uč. Vladimíra
Šajtrochová, Sr. Martina
Kulisy: Barbora Kubalová, Anna Galasová, Andrea Naštická, Linda Vecková, Andrea Bunčeková,
Adriana Dubovcová, Branislav Chyla, Andrea Bišťanová, Jana Zrníková, Andrea Bohúňová
Réžia: Sr. Martina a sr. Vojtecha
Dej legendy sa odohráva v 17. stor. v Španielsku, v čase vojny. Ľud trpel hladom, chorobami, smädom po spravodlivosti, ukrutnosťou panovníka.. Ale aj v tomto čase tu bol Boh- často jediná nádej trpiaceho ľudu. Mnoho kláštorov bolo násilne zatvorených, dokonca vypálených. Jeden však ostal a práve v ňom sa odohráva dej našej legendy:
Prvé dejstvo - Marcelínove spomienky
Príbeh začína v smutných rokoch 17. stor. Mnísi opúšťajú svoj kláštor, aby poskytli ľuďom útechu. Počas tejto služby nachádzajú malé, niekoľkodňové dieťa- malého chlapčeka. Opatrne ho zanesú do kláštora a odovzdajú otcovi priorovi. Tak sa malý Marcelíno po prvýkrát stretáva s rehoľníkmi. Po krátkom čase však prior posiela bratov, aby vyhľadali pre malého Marcelína vhodnejší domov, aby vyrastal v rodine, kde by mal otca a mamu. Bratia obišli celú dedinu, chodili z domu do domu, ale pochopili, že mnohí ho nechcú, pretože je bieda a hlad a sami nemajú často čo jesť. A tak - celí natešení, že Marcelíno bude žiť s nimi- vracajú sa k opátovi. Ten, po modlitbe k Duchu Svätému, rozhodne, že dieťa ostane v kláštore. Bratia od radosti žiarili a malý Marcelíno tiež. Od toho dňa sa stáva obľúbencom všetkých bratov.
Druhé dejstvo - Život v kláštore
Uplynulo 6 rokov. Život v kláštore sa nijako nezmenil, len Marcelíno vyrástol. Bratia sa rozhodli, že ho budú vychovávať a starať sa aj o jeho vzdelanie. Písmenká ho učili s pomocou obrázkov svätých. Ale Marcelíno bol zvedavé dieťa a mnohokrát sa vypytoval na život Ježiša. Zaujímal sa o to, prečo Ho ukrižovali, prečo to Boh dovolil, kde je teraz ... Jedného dňa sa stalo, že neďaleko kláštora vypadlo z voza malé dieťa. Marcelíno ho zbadal a utekal to povedať bratom. Tí zaniesli malého Manuela do kláštora a starali sa oňho. Avšak Manuelovi rodičia zistili, že sa im stratilo dieťa a všade ho hľadali. Nakoniec ho našli v kláštore. Manuel, keď zazrel svoju utrápenú mamu, rozbehol sa jej do náručia so slovami „mama“. Marcelínovi, akosi zvláštne zovrelo srdce a vypadli mu slzy. Až teraz si uvedomil, že on nemá komu povedať to krásne slovo „mama“. Túžil po takomto objatí, ktoré nik nedokáže nahradiť. Aj keď Manuel odišiel s rodičmi, Marcelíno si stále pripomínal jeho prítomnosť, hral sa s ním, rozprával. Bratia mnísi spozorovali, že Marcelíno posmutnel a stále myslí na svoju mamu.
Jedného dňa poctil svojou návštevou barón, ktorý sa rozhodol, že vylepší kláštorný kostol dielom slávneho umelca. Pri tejto návšteve náhodou objaví malé dieťa ukryté pod lavicou. Prior mu vysvetlil, ako sa malý Marcelíno dostal k nim. Po čase prichádza barón znova do kláštora so zvláštnou prosbou- chce Marcelína odviesť do svojho zámku, pretože si myslí, že je to dieťa jeho nebohej manželky. Tá vraj pred smrťou porodila dieťa, o ktorom však nikto nevie. Preto si barón myslí, že Marcelíno je to stratené dieťa. Po otázke: „Marcelíno, chceš odísť so mnou na zámok a žiť so svojou mamou šťastne?“, ten s úsmevom a túžbou mať mamu odpovie: „Áno, chcem!“ Bratia pocítia smútok nad odchodom Marcelína, ale nechcú zničiť šťastie dieťaťa. Tak Marcelíno odchádza na zámok, aby tak žil s otcom a mamou, po ktorej stále túžil.
Tretie dejstvo - Marcelíno na zámku
Po príchode na zámok zveril Marcelína barón do rúk komorníka. Ten ho mal pripraviť na život v zámku a oboznámiť so základmi slušného správania šľachticov. Marcelíno však nevedel sústrediť svoje myšlienky na slová komorníka, pretože myslel iba na mamu. Po stretnutí s manželkou baróna zisťuje, že to nie je jeho mama a odmieta pobozkať ruku pani barónke. Tá sa urazí a nahnevane odíde. Marcelíno je za to pokarhaný. Večer pri modlitbe prosí aj za svoju mamu. S ľútosťou v srdci sa modlí:“ Ježišu, dúfal som, že tu nájdem svoju mamu. Nie je tu. Chcem ísť odtiaľto preč. Pomôž mi vrátiť sa späť do kláštora! Amen.“
Pobyt na zámku bol pre Marcelína utrpením. Každým dňom sa situácia zhoršovala, preto sa rozhodol, že ujde. Jednej noci sa potajomky prešmykol cez zámocké hradby a ušiel do lesa, kde ho nachádzajú bratia, ktorí sa, po búrke, vybrali na huby. Nachádzajú premočeného a premrznutého Marcelína a zanesú ho do kláštora. Aby ho nenašli vojaci pána baróna, ukryjú ho do podkrovia.
Štvrté dejstvo - Marcelínova cesta do neba
V podkroví nachádza Marcelíno kríž s telom Krista v životnej veľkosti. Ešte nikdy Ho nevidel takého veľkého. Podišiel k Nemu a uprene sa zahľadel na Ukrižovaného. Spod tŕňovej koruny mu stekala krv po čele a po líci. Krv presakovala spod klincov na rukách i nohách. V ľavom boku našiel veľkú krvavú ranu po vbodnutí kopijou. Oči mu zaliali slzy. Marcelíno si všimol, aké je Kristovo telo dobité. Najväčší súcit v ňom vyvolal Kristov pohľad. Po chvíli odbehol do kuchyne a priniesol mu čerstvý kúsok chleba. Zistil však, že Kristu si ho nemôže vziať do rúk, pretože ich má pribité na kríž. Vzal si stolček a vytiahol klinec z jednej ruky. Kristus ho pohladil, poďakoval za chlieb. Tak si Marcelíno nachádza nového Priateľa, o ktorom nevedia ani samotní bratia v kláštore. Každý deň prichádza Marcelíno za Kristom a nosí mu chlieb a víno. Marcelíno sa s Ním, zhovára a pri jednej príležitosti sa opýta aj na svoju mamu. Kristu mu odpovie, že je pri jeho Mame v nebi, a že aj pre neho tam má pripravené miesto.
Bratia v kláštore robili, čo mohli, ale Marcelínov zdravotný stav sa nezlepšil. Stále ho trápili horúčky, no on sa nesťažoval, veď mal Priateľa, u ktorého nachádzal radosť a útechu. Pri jednom stretnutí dosahuje plnosť svojej radosti... Ježiš sa pýta: „Marcelíno, povedz mi, po čom najviac túžiš? Ja ti to môžem splniť!“ Marcelíno odpovedá: “Vezmi ma, prosím ťa, k sebe do neba za mojou mamou. Zavedieš ma za ňou?“ A plný túžby po mame umiera v náručí Krista.
Keď bratia mnísi prišli za Marcelínom, našli ho bezvládne ležať. Všetci ho obstúpili a začali sa modliť. Marcelíno odišiel za svojou mamou do neba. Je šťastný, už mu nič nechýba. Je so svojou mamou...
Spracovala Sr. M. Martina
Fotografie z tejto udalosti si môžete pozrieť v sekcii Fotoalbum - Deti rodičom a deťom