Novinky

Aj naša škola sa zapojila do 4. ročníka celoslovenskej verejnej zbierky. Žiaci pomáhali pri balení a pri predávaní perníčkov. Od 20. - do 24. septembra sa počas veľkej prestávky predávali srdiečka aj v našej škole. Vyzbieraná suma v našej škole bola 133,53 €. Všetkým dobrodincom srdečne ďakujeme.

     Tento školský rok si základná škola sv. Vincenta v Ružomberku pripomína 350. výročie od smrti sv. Vincent de Paul a sv. Lujzy de Marillac, patrónov školy. Pri tejto príležitosti sa 27. septembra konala sv. omša vo farskom kostole.  Žiaci si pripravili divadelné predstavenie o živote a diele týchto významných francúzskych svätcov, ktoré predviedli v Kultúrnom dome A. Hlinku 28. septembra.  V rámci osláv sa učitelia školy zúčastnili počas letných prázdnin krásneho 10-dňováho zájazdu, kde okrem Paríža a iných významných miest navštívili rodisko sv. Vincenta de Paul.

     Základná škola sa aj týmto spôsobom chce poďakovať všetkým rodičom, žiakom a priateľom školy za priazeň, pomoc a podporu počas dvadsiatich rokov existencie tejto cirkevnej školy.

    Milí vyučujúci, milí spolužiaci,

dnešným dňom sme ukončili modlitbu deviatnika k sv. Vincentovi. Počas týchto dní  sv. Vincent duchovne putoval pomedzi nás. Prosili sme ho spoločne, ale aj súkromne. Veríme, že nám vyprosil veľa milostí a  našej škole daroval požehnanie. Úcta k sv. Vincentovi sa nekončí, ale pokračuje slávnosťou v pondelok a utorok.....a samozrejme, ostáva naším priateľom a sprievodcom po celý náš život. Buďme mu vďační.

Sv. Vincent povedal:Žime tak „..., aby sme nestretli žiadneho nevedomého bez toho, aby sme s ním prehodili niekoľko slov potrebných k tomu, aby uveril a urobil niečo pre svoju spásu.“

Pri jednom rozhovore sa sv. Vincent vyjadril, že dobro je ako snehová guľa. Ak ju hodíme na svah, zmení sa na lavínu. Našou úlohou je zapaľovať srdcia ľudí ako to robil Boží Syn. Nie sme povolaní milovať Boha sami, ale aj druhých máme k nemu viesť. Môže sa stať, že niekto bude zatratení kvôli tomu, že sme mu nerozprávali o Bohu. Musíme urobiť všetko pre to, aby ľudia milovali svojho Stvoriteľa, ktorý ich pozná a ktorý ich spasil.

Modlime sa:

Sv. Vincent, patrón našej školy, prosíme Ťa, aby si nás ochraňoval, aby si nám dával silu pomáhať našim spolužiakom, priateľom a všetkým ľuďom, zvlášť tým, ktorí potrebujú našu pomoc.  Prosíme Ťa, aby si nám vyprosil múdrosť Ducha Svätého správne sa rozhodovať a dobre žiť. Daj nám otvorené oči a ochotné ruky pomáhať v každej chvíli, aby sme sa raz mohli s Tebou stretnúť v nebi. Amen.

Sv. Vincent povedal:„Utekať pred životnou situáciou, do ktorej nás Boh postavil, znamená utekať pred svojim šťastím!“

 Vincent začal navštevovať galejníkov. V tom čase odsúdencov nezatvárali do väzenia, ak nešlo o trest smrti. Zajali ich ako galejníkov a museli veslovať na lodi. Vincentovi ich bolo ľúto a vo svojej dobrote kúpil pre nich dom. Neskôr mu zverili funkciu kaplána galejí.

Modlime sa:

Sv. Vincent, patrón našej školy, prosíme Ťa, aby si nás ochraňoval, aby si nám dával silu pomáhať našim spolužiakom, priateľom a všetkým ľuďom, zvlášť tým, ktorí potrebujú našu pomoc.  Prosíme Ťa, aby si nám vyprosil múdrosť Ducha Svätého správne sa rozhodovať a dobre žiť. Daj nám otvorené oči a ochotné ruky pomáhať v každej chvíli, aby sme sa raz mohli s Tebou stretnúť v nebi. Amen

Sv. Vincent povedal:„Buďme milosrdní a preukazujme všetkým milosrdenstvo tak, aby sme sa s chudobným nikdy nestretli bez toho, aby sme ho potešili najlepšie ako vieme...“

Sv. Vincent sa odobral pôsobiť do dedinky Chatillon-les-Dombes. Vládla tu zvláštna situácia. Hoci v tejto dedine boli šiesti kňazi, vôbec sa nestarali o duchovný život ľudí. Dalo by sa povedať, že v tejto dedinke chýbal farár. Vincent začal usilovne pracovať. Do kostola bez modlitby sa opäť vrátila zbožnosť. Kňazi zmenili život a mnohí ľudia sa obrátili. Jeden gróf, ktorý vyhral veľa súbojov, rozlámal svoj meč o skalu.

Modlime sa:

Sv. Vincent, patrón našej školy, prosíme Ťa, aby si nás ochraňoval, aby si nám dával silu pomáhať našim spolužiakom, priateľom a všetkým ľuďom, zvlášť tým, ktorí potrebujú našu pomoc.  Prosíme Ťa, aby si nám vyprosil múdrosť Ducha Svätého správne sa rozhodovať a dobre žiť. Daj nám otvorené oči a ochotné ruky pomáhať v každej chvíli, aby sme sa raz mohli s Tebou stretnúť v nebi. Amen.

Sv. Vincent povedal:„Láska musí byť činná. Pracuje pre dobro a útechu druhých. Nedovolí nám, aby sme sa na bratov alebo priateľov, ktorí sa ocitli v núdzi, dívali bez toho, aby sme sa ich s láskou neujali.“

Jedného dňa za volali sv. Vincenta k sedliakovi, ktorého považovali za dobrého človeka. Ten sa chcel vyspovedať. Najskôr sa hanbil povedať všetko, ale postupne začal rozprávať všetky svoje hriechy. Vykonal si generálnu sv. spoveď z celého života. Postupne sa navrátil do jeho srdca pokoj a šťastie. Vtedy začal sv. Vincent na svojich misijných kázňach hovoriť o generálnej spovedi. Po takých kázňach nestačil sv. Vincent spovedať. Všetci sa chceli očistiť a oslobodiť od svojich hriechov.

Modlime sa:

Sv. Vincent, patrón našej školy, prosíme Ťa, aby si nás ochraňoval, aby si nám dával silu pomáhať našim spolužiakom, priateľom a všetkým ľuďom, zvlášť tým, ktorí potrebujú našu pomoc.  Prosíme Ťa, aby si nám vyprosil múdrosť Ducha Svätého správne sa rozhodovať a dobre žiť. Daj nám otvorené oči a ochotné ruky pomáhať v každej chvíli, aby sme sa raz mohli s Tebou stretnúť v nebi. Amen.

Sv. Vincent povedal: „Pokora, ktorú nám Kristus v evanjeliu tak často slovom i príkladom odporúča, je základom každej dokonalosti. Je spojivom, ktoré drží celý duchovný život.“

Šľachtická a bohatá rodina Gondiovcov pozvala sv. Vincenta, aby súkromne vyučoval ich synov. Takto sa sv. Vincent dostal do elegantného prepychového paláca. Mohol to využiť vo svoj prospech a stať sa boháčom. Pobyt v paláci ho však vôbec nezmenil. Práve naopak, domácej pani povedal, že ju bude poslúchať ako samu Matku Božiu. Táto poslušnosť a pokora mu veľmi prospela. Dosiahol veľké pokroky v duchovnom živote.

Modlime sa:

Sv. Vincent, patrón našej školy, prosíme Ťa, aby si nás ochraňoval, aby si nám dával silu pomáhať našim spolužiakom, priateľom a všetkým ľuďom, zvlášť tým, ktorí potrebujú našu pomoc.  Prosíme Ťa, aby si nám vyprosil múdrosť Ducha Svätého správne sa rozhodovať a dobre žiť. Daj nám otvorené oči a ochotné ruky pomáhať v každej chvíli, aby sme sa raz mohli s Tebou stretnúť v nebi. Amen.

Sv. Vincent povedal:„Nemôžeme si lepšie zabezpečiť svoju blaženosť iba tak, že žijeme a zomierame v službe chudobným.“

Sv. Vincent nikdy neodsúval človeka kvôli nejakej veci alebo práci. V čase keď sa s ľuďmi zaobchádzalo ako z tovarom, Vincent obraňoval ľudskú dôstojnosť.  Za trpiacou tvárou spoznával svojho Pána. V nespočetných prípadoch hovoril o milosrdnej až "nežnej" láske k chudobným.

Modlime sa:

Sv. Vincent, patrón našej školy, prosíme Ťa, aby si nás ochraňoval, aby si nám dával silu pomáhať našim spolužiakom, priateľom a všetkým ľuďom, zvlášť tým, ktorí potrebujú našu pomoc.  Prosíme Ťa, aby si nám vyprosil múdrosť Ducha Svätého správne sa rozhodovať a dobre žiť. Daj nám otvorené oči a ochotné ruky pomáhať v každej chvíli, aby sme sa raz mohli s Tebou stretnúť v nebi. Amen.

Sv. Vincent povedal: „Šťastní sú tí, ktorí sa bez výhrady oddajú Bohu, aby nasledovali Ježiša Krista v chudobe, poslušnosti, pokore, trpezlivosti a v apoštolskej horlivosti.“ 

Keď bol sv. Vincent mladý, hanbil sa za to, že pochádzal z chudobnej rodiny. Jeho túžby smerovali k tomu, ako sa stať bohatým. Dokonca aj za kňaza chcel ísť len preto, lebo si myslel, že takto rýchlo zbohatne. Keď pochopil, že jeho túžby neboli správne, prosil Boha, aby mu odpustil. Zistil, že bohatstvo vedie k sebectvu a pýche.  Chudobní ľudia boli vždy pokorní a skromní. Odvtedy zachovával chudobu a tešil sa z nej.

Modlime sa:

Sv. Vincent, patrón našej školy, prosíme Ťa, aby si nás ochraňoval, aby si nám dával silu pomáhať našim spolužiakom, priateľom a všetkým ľuďom, zvlášť tým, ktorí potrebujú našu pomoc.  Prosíme Ťa, aby si nám vyprosil múdrosť Ducha Svätého správne sa rozhodovať a dobre žiť. Daj nám otvorené oči a ochotné ruky pomáhať v každej chvíli, aby sme sa raz mohli s Tebou stretnúť v nebi. Amen.

Sv. Vincent povedal:„Koľké šťastie, priať si len to, čo chce Boh! Konať len to, k čomu Prozreteľnosť poskytuje príležitosť...“

Svätý Vincent začal svoje poslanie tým, že sa dozvedel o jednej rodine, kde boli všetci chorí a nikto im nepomáhal.  Poprosil ostatných dedinčanov, aby im doniesli jedlo a lieky. Našli sa ochotní ľudia a zachránili rodinu pred smrťou. Sv. Vincent reagoval na prítomnú situáciu a videl v nej výzvu od Boha.  Prosme sv. Vincenta, aby sme aj my vedeli podať pomocnú ruku v pravý čas. 
Modlime sa:

Sv. Vincent, patrón našej školy, prosíme Ťa, aby si nás ochraňoval, aby si nám dával silu pomáhať našim spolužiakom, priateľom a všetkým ľuďom, zvlášť tým, ktorí potrebujú našu pomoc.  Prosíme Ťa, aby si nám vyprosil múdrosť Ducha Svätého správne sa rozhodovať a dobre žiť. Daj nám otvorené oči a ochotné ruky pomáhať v každej chvíli, aby sme sa raz mohli s Tebou stretnúť v nebi. Amen.

Sv. Vincent povedal: „Láska je vynachádzavá, a to priam nekonečne“ .  

Sv. Vincent si všímal biedu a utrpenie ľudí a vždy našiel spôsob, ako pomôcť. Svojím životom vydával svedectvo lásky k Bohu a blížnym. Bol skutočným svätcom. V každej dobe sú potrební svätci, ktorí plne žijú to, čo hlásajú.

Modlime sa:

Sv. Vincent, patrón našej školy, prosíme Ťa, aby si nás ochraňoval, aby si nám dával silu pomáhať našim spolužiakom, priateľom a všetkým ľuďom, zvlášť tým, ktorí potrebujú našu pomoc.  Prosíme Ťa, aby si nám vyprosil múdrosť Ducha Svätého správne sa rozhodovať a dobre žiť. Daj nám otvorené oči a ochotné ruky pomáhať v každej chvíli, aby sme sa raz mohli s Tebou stretnúť v nebi. Amen.

Všetkým je vám dobre známe, že tento rok oslavujeme 350. výročie od smrti sv. Vincenta a sv. Lujzy. Je to pre nás zvlášť veľká udalosť,  lebo sv. Vincent je patrónom našej školy. Súčasťou oslavy je aj modlitba k nášmu patrónovi, v ktorej ho prosíme o pomoc a ochranu. Pozývame vás teraz k modlitbe deviatnika k sv. Vincentovi, pretože sa blíži deň jeho sviatku. Od pondelka 13. septembra sa  budeme modliť cez prvú hodinu krátku prosbu a do každej triedy zavíta socha sv. Vincenta. Symbolicky si pripomenieme jeho putovanie, ako keď žil na tomto svete. Jeden celý deň pobudne sv. Vincent vo vašich triedach. Môžete sa pri jeho soche modliť spoločne i každý sám.  Hoci jeho samého nebudeme vidieť, on bude duchovne sprevádzať putovanie jeho sochy. Sv. Vincent bol milujúci otec detí a rád zavíta medzi vás.

            Vstupujeme do nového obdobia desiatich mesiacov, ktoré chceme naplniť svojou prácou, usilovnosťou, snahou získať nové poznatky, vedomosti i zručnosti. Chceme sa podporovať v osobnostnom raste, vzájomne si slúžiť a pomáhať si.

            Naša škola je ako rodina a tých desať mesiacov pre nás znamená dom, v ktorom má táto rodina bývať. Tento dom treba zariadiť, vybaviť ho nábytkom a ďalšími vecami, ktoré nám život uľahčia, spríjemnia urobia ho útulným. A to je naša úloha, aby sme sa za tento čas vybavili novými vedomosťami, aby sme si ho uľahčili dôsledným plnením svojich povinností, dodržiavali pravidlá, ktoré nám vždy ukážu správny smer a udržia nás v tomto spoločenstve bez zbytočných zranení a nepokoja, je potrebné, aby sme si tých desať mesiacov skrášlili peknými vzájomnými vzťahmi a vniesli  do nich predovšetkým lásku.

            Tento školský rok začíname dvadsiaty rok existencie našej ZŠ sv. Vincenta.  Zároveň 27. septembra si pripomenieme 350 rokov od smrti sv. Vincenta, patróna našej školy. Sv. Vincent vynikal vo svojom živote veľkou láskou k Bohu a k blížnym. Podľa vzoru sv. Vincenta, aj z príležitosti spomenutých výročí i kvôli podstate školy, ktorá je katolícka a riadi sa kresťanskými princípmi, chceme i my napĺňať svoje poslanie čo najlepšie, vo vzájomnej úcte a láske. Každý nový deň, ktorý budeme prežívať v tejto škole prežime v tomto duchu.

           Pani riaditeľka zvlášť privítala prváčikov a nových žiakov zo škôl z okolitých obcí i z mesta Ružomberok .

Školský rok 2010/2011 sa začne 2. septembra 2010 svätou omšou o 8. hodine vo farskom kostole. Po nej bude slávnostné otvorenie na školskom dvore. V prípade nepriaznivého počasia v budove telocvične.

Tešíme sa na Vás!

Páter Bohuslav Šprlák, O. Praem. dňa 26. augusta viedol pre učiteľov a zamestnancov našej školy duchovnú obnovu. Svoju prvú prednášku zameral na "formalizmus". Povzbudil nás, aby sme svoje srdcia pripútali k Bohu, otvorili sa Mu a všetko konali v úprimnosti.Druhá prednáške bola na tému "modlitba". Medzi prednáškami bol čas pristúpiť k sviatosti zmierenia.Vyvrcholením duchovnej obnovy bolo slávenie svätej omše v školskej kaplnke. Tešíme sa na ďalšie stretnutie s pátrom.

Fotky si môžete pozrieť vo  fotogalérii     ( šk. rok 2010/2011)

Vincentínska rodina tento rok oslavuje 350. výročie od smrti sv. Vincenta de Paul a sv. Lujzy de Marillac.Pri tejto príležitosti generálny otec P. Gregor, CM, vyhlásil Jubilejný rok /27. 9. 2009 – 27. 10. 2010/ pod názvom „LÁSKA A MISIA“.Naša misia, evanjelizovať a slúžiť chudobných, je motivovaná Božou láskou, ktorú  prinášame cez našu lásku v konkrétnej službe blížnym.

Sv. Vincent, ktorý počas celého života žil pod vedením Ducha Svätého a nechal sa viesť jeho silou, je patrónom našej ZŠ v Ružomberku. Ako rehoľné sestry tak aj civilní učitelia pokladáme za veľký Boží dar, že smieme pracovať v ZŠ sv. Vincenta a tak napĺňať vincentínsky duch služby chudobným.

Jubilejný rok nás inšpiroval, aby sme sa vydali na požehnanú púť „Po stopách sv. Vincenta a svätcov“. Púť sa uskutočnila s cestovnou kanceláriou TAR TOUR, pod vedením milej a obetavej Ing. Štefánie Gazdovej, ktorá nás každým dňom príjemne prekvapovala bohatstvom zemepisných, historických, náboženských vedomostí a kvalitnými službami cez ubytovanie, stravovanie, zabezpečenie pohodlného autobusu s obetavými šoférmi, ktorých trpezlivosť sa osvedčila hlavne pri hľadaní rodiska sv. Vincenta. Rodisko Pouy dnes už existuje pod názvom Saint Vincent de Paul.

V krásny sobotný deň 3. júla sme opúšťali Slovensko a vydali sa na dlhú putovnú trasu vyprosujúc si na každom posvätnom meste veľa Božích milostí pre všetkých, ktorí nemohli ísť s nami a žijú v duchu sv. Vincenta ako zasvätené sestry, laici či chudobní. K modlitbám sme pripájali pot a námahy cesty.

Prvou zastávkou pri sv. Jánovi Mária Vianney. Cesta pokračovala do svätyne Božského Srdca – Paray le Monial a k sv. Bernadete do Nevers. Ďalší deň patril historickým pamiatkam v Paríži a hlavne návšteve a modlitbám v kaplnke St. Vincent de Paul, kde sa uchováva neporušené telo sv. Vincenta. Rovnako vzácna je kaplnka Zázračnej medaily, kde sa nachádza srdce sv. Vincenta a relikvie sv. Lujzy de Marillac a sv. Kataríny Laboure.

Ďalší ranný deň sme kľačali pri hrobe sv. Terézie od Dieťaťa Ježiš v Lisieux a poobede vystupovali k benediktínskemu opátstvu sv. Michala Le Mont Saint Michel.

Počas daždivej noci sme sa presunuli do Lourdes k Massabielskej jaskyni, kde sa Panna Mária predstavila malej Bernadete ako Nepoškvrnené Počatie a kde smerujú milióny pútnikov prosiacich o telesné a duševné uzdravenie.

Z Lourdes sme putovali do rodiska sv. Vincenta, kde nás privítal nádherný areál s kostolom a rodným domom sv. Vincenta, zeleňou a 800-ročným dubom, kde sa modlieval sv. Vincent ako chlapec (v jeho kmeni je umiestnená soška Panny Márie). Mimoriadne silným zážitkom bola účasť na sv. omši v jeho rodnom dome a modlitba pri krstiteľnici.

Po ďalšom nočnom prejazde nás našlo svieže ráno vo svätyni Panny Márie La Salette vo francúzskych Alpách a poobede sme meditovali o utrpení Pána Ježiša pri „turínskom plátne“ (zahalenom) a prosili za mládež sv. Jána Bosca.

Po poslednom nočnom prejazde nás vítalo Slovensko a Sedembolestná s ďakovnou sv. omšou.

Sme vďační Nebeskému Otcovi, že nás zahrnul požehnaním cez túto púť. Vďakou sme zaviazaní naším predstaveným, ktorí nám umožnili zúčastniť sa tejto púte a duchovnému otcovi Bohuslavovi, ktorý nás duchovne sprevádzal slúžením sv. omše, modlitbami a vysluhovaním sviatostí.

Všetko nech slúži na česť a slávu Božiu.

Priniesli sme do školy vzácny dar – relikvie sv. Vincenta, tým sa jeho prítomnosť v našej škole ešte znásobí.

Napísala: Sr. M. Marta

Fotky z tejto púte  môžete nájsť v sekcii: Fotoalbum šk.rok 2009/2010 "Po stopách sv. Vincenta..."

Aj tento rok sme sa zapojili do MEGA projektu vyhláseného SOV, MŠ SR a SAŠŠ SR, keď  sa v termíne 14. -18. júna odbehli na hodinách Tv trate od 150 m - 600m ( školské kolo, ktorého sa zúčastnili žiaci 2. - 9. roč. v počte 162 ž.), aby sme vybrali tých najlepších, ktorí nás reprezentovali  v  okresnom Behu olympijského dňa . Pretek sa konal 22. júna   na Námestí Slobody za hojnej účasti  pretekárov z MŠ,ZŠ i SŠ.  ZŠ súťažili v 10 kategóriách, my sme mali zastúpenie každej vekovej kategórie po 4 - 6 pretekárov,  školu reprezentovalo spolu 54 dievčat a chlapcov. Víťazmi sa stali všetci zúčastnení, ktorí  svojou účasťou a športovou aktivitou podporili myšlienku a ciele olympizmu - odmenou im bol účastnícky diplom a sladkosť. Tí, čo stáli na stupni víťazov, dostali i tričká s logom BOD, medaily a gratulácie od ružomberských športovkýň - priamich účastníčok LOH. Blahoželám najúspešnejším ale i všetkým ,ktorí si odbehli svoje trate s nasadením všetkých síl  ale neboli  na "špici", pretože práve tu platila myšlienka :" nie je dôležité vyhrať ale zúčastniť sa !" Fotografie  z podujatia - viď  Fotoalbum r. 2009/20101.                                                                                         VýSLEDKY:

Kategória  dievčatá 3. roč.:  1. miesto Eliška Tkáčová, 3. A
                               2. miesto Simonka Fábryová, 3. A
                               3. miesto Miriamka Šventová,3. B

Kategória chlapci 6. - 7. roč.: 2. miesto Ján Majher, 7. A
Kategória dievčatá 8.- 9.roč.: 3. miesto Anna Bielová, 9. B

                                         G R A T U L U J E M E  !

Spracovala Mgr. Kordíková                                  

Naši tretiaci sa zúčastnili školy v prírode vo Važci od 7. - do 11. júna. V nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať ich postrehy...

Ráno siedmeho júna sme sa so spolužiakmi stretli na Železničnej stanici v Ružomberku. Keď prišiel náš vlak, tak sme sa rozlúčili s rodičmi a nastúpili sme do neho. Cestou do Važca sme pozorovali cez okno okolitú prírodu. Keď vlak zastavil n železničnej staničke vo Važci, tak sme vystúpili a kráčali sme pešo do ubytovne. Ruksaky nám zobral autom pán riaditeľ ubytovne.  V ubytovni sme sa vybalili s išli sme sa naobedovať. Po obede nám prišlo vhod, že sme si mohli na izbách oddýchnuť. Potom sme išli na svätú omšu do blízkeho kostolíka. Niektorí spolužiaci miništrovali. Po svätej omši sme ešte boli v miestnych potravinách. Po príchode do ubytovne sme sa v jedálni navečerali a putovali sme na detské ihrisko ku škole.  Večer sme sa pomodlili večernú modlitbu v kaplnke pri jedálni. V utorok sme mali na pláne pozrieť si Važeckú jaskyňu. Pri putovaní do nej trošku popŕchalo. Ujo sprievodca nás zaviedol dnu a tam sme zistili, že jaskyňu vytvorila rieka Teplica. Je to veľmi pekná jaskyňa. V stredu sme mali výlet do Vysokých Tatier. Stanovený cieľ bol Skalnaté pleso. Cestovali sme vlakom, vláčikom aj lanovkou. Peši sme išli okolo Skalnatého plesa. Bolo tam nádherné prostredie a voda bola priezračne čistá. Čítali sme si aj náučné tabuľky, ktoré nám poskytli zaujímavé informácie o plese. Vo štvrtok doobeda sme sa učili. Popoludní sme liezli na umelej lezeckej stene. Bolo to dosť vysiľujúce pre mňa aj iné dievčatá. Večer sme ešte mali súťaže na detskom ihrisku. Posledné dopoludnie nášho pobytu sme si povyzliekali periny a dávali dole plachty z postelí. Potom sme si po balili veci a oblečenie do kufrov podľa zoznamu od rodičov. Unavení sme išli na obed. Po ňom nám pani učiteľky vyhodnotili súťaž v čistote izieb. Tešilo ma, že sme vyhrali prvé miesto. Rozlúčili sme sa s pracovníkmi ubytovne a išli sme na železničnú stanicu. Pán riaditeľ nám odviezol batožinu, lebo by sme to nezvládli urobiť sami. Chvíľku sme čakali na tráve na príchod vlaku. Hneď ako vlak zastavil, tak sme nasadli a naša pani učiteľka nám vykladala batohy dnu. Vo vlaku sme sa rozprávali so spolužiačkami o tom, ako nám bolo v škole v prírode super. Pobyt vo Važci sa mi veľmi páčil a dlho sa budem k nemu v spomienkach vracať.

                                                                                                                                                                                                                            Mária Naďová, žiačka 3. B triedy

Cesta do školy v prírode bola plná očakávaní. Nevedeli sme kde ideme a čo budeme celý týždeň robiť. Vo Važci na železničnej stanici  nás čakal pán riaditeľ ubytovne, ktorý nám odviezol batožinu a my sme si s prázdnymi rukami a dobrou náladou vykračovali po ceste do ubytovne. Pani učiteľky nás tam porozdeľovali do izieb a všetci sme si obliekali obliečky na periny. Išlo nám to dosť ťažko, a preto nám pomohli pani učiteľky . Strava mi tu veľmi chutila, skoro vždy som všetko pojedol. Ujovia a tety v ubytovni boli naozaj milé. Deň sme začínali rannou modlitbou a končili večernou modlitbou v kaplnke v ubytovni. Večer sme chodili na svätú omšu do blízkeho kostola. Naša pani učiteľka nám zahrala na organe. Cez utorok a štvrtok sme sa dopoludnia učili v jedálni a v učebni. Cez deň som sa veľa rozprával so spolužiakmi a vymieňal som si s nimi zážitky. Na izbe sme si aj upratovali, aby sme dostali veľa bodov a aby sme si rýchlo našli naše veci. Najkrajší zážitok mám z návštevy Važeckej jaskyne, kde sme boli v utorok. Pán sprievodca nám porozprával zaujímavosti o medveďovi, ktorý tam žil. Našli sa jeho kosti, ktoré sú tam teraz uložené. Zhasol svetlo a my sme počuli ako to bolo, keď tam ten medveď žil. Bolo to dosť strašidelné. Naša pani učiteľka sa bála. V stredu sme cestovali do Vysokých Tatier. Sedeli sme vo vlaku, potom v elektrickom vláčiku a posledný úsek sme sa viezli lanovkou. Obdivovali sme Lomnický štít a meteorologickú stanicu.  Keď začal posledný deň nášho pobytu, bol som smutný. Zároveň som sa tešil na rodičov a súrodencov. Zbalil som si svoje veci a oblečenie, vyzliekol som si posteľné oblečenie. Zjedol som posledný obed. Pani učiteľky nám vyhodnotili súťaž, v ktorej sme mali prvé miesto, lebo sme mali skoro vždy poriadok na našej izbe. Dostali sme sladkosti a potešili sme sa. Vo vlaku som sedel pri kamarátoch a rozprávali sme sa ako nám bolo dobre. Na vlakovej stanici v Ružomberku ma už čakali netrpezliví rodičia.      

                                                                                                                                                                  Gregor Salva, žiak 3. B triedy

V pondelok sme spolu so žiakmi 3. A triedy cestovali do školy v prírode. Nastúpili sme do vlaku do Važca. Počas cesty sme sa rozprávali s pani učiteľkou a s kamarátmi.

    Po príchode do Važca sme sa ubytovali  v Diecéznom pastoračnom centre voľného času. Na izbe sme bývali deviati chlapci a naša izba sa volala „izba Lionella Messiho“ . Ráno sme mali budíček  o siedmej. Potom sme sa naraňajkovali a každý deň nás čakal zaujímavý program. Boli sme na výlete na Skalnatom plese. Na skalnaté pleso sme sa vyviezli lanovkou. Poprechádzali sme sa okolo tohto nádherného plesa. Dozvedeli sme sa, že toto krásne miesto sa nachádza v Tatranskom národnom parku. Bolo  tam neuveriteľne.  V Tatranskej Lomnici som si kúpil pamiatku pre seba a rodičov. Ďalej sme navštívili Važeckú jaskyňu. Videli sme stalagnity,stalaktity a stalagnáty. Boli tam znížené stropy, preto sme museli chodiť trochu zhrbení. V tejto jaskyni dávno žil viac ako dvojmetrový medveď. Vážil  veľmi veľa kilogramov . Jaskyňa bola objavená v roku 1922. V utorok a štvrtok dopoludnia sme sa učili. Opakovali sme si učivo tretieho ročníka. Hneď ako sme sa naobedovali , sme mali odpočinok na posteliach. Po večeriach sme na ihrisku tamojšej základnej školy hrávali futbal a dievčatá sa hrali ich hry. Pani učiteľky si pre nás pripravili rôzne zaujímavé  a zábavné hry. Dosť sme sa nasmiali. Jedno popoludnie sme si mohli skúsiť lezenie po umelej horolezeckej stene. Každý deň nám pani učiteľky niekoľkokrát bodovali čistotu v izbách. Naša izba sa umiestnila v tomto bodovaní na 2. Mieste a dostali sme sladkú odmenu. Každý deň sme sa zúčastnili na večernej svätej omši. Ja a moji kamaráti sme aj miništrovali a naša pani učiteľka spievala žalmy a hrala na organe. Pani kuchárky nám celý pobyt výborne varili, stále sme mali v jedálni pripravený čaj. Najviac mi chutil rezeň so zemiakovou kašou. V posledný deň bolo našou úlohou počas odpočinku na posteliach vymyslieť kultúrny program na rozlúčkový večierok. Naši chalani z izby zahrali divadlo a všetci sa na ňom dobre pobavili.

     Budem dlho spomínať na to, čo všetko som so spolužiakmi zažil v škole v prírode. Veľmi sa mi vo Važci  páčilo. Prostredie dediny bolo krásne a pani učiteľky aj pracovníci diecézneho centra pre nás boli vždy poruke. 

                                                                                                                                                         Dominik Nosko, žiak 3. B triedy

Fotky z tejto akcie si môžete pozrieť vg sekcii - Fotoalbum - školský rok 2009/2010 - "Škola v prírode"

I tento rok si naši volejbalisti vyskúšali hru na inom povrchu - na piesku. Zúčastnili sme sa na príležitostnom turnaji v plážovom volejbale o pohár primátora mesta, ktorý prebehol  dňa 10. júna  na  plážových ihriskách Fitness Kalifornia za účasti piatich  zmiešaných družstiev ZŠ. Hralo sa systémom každý s každým, t.j. každé družstvo odohralo po 4 zápasy - na 2 vyhraté sety. Počasie nám vyšlo, slnka a piesku sme si užili až moc - mokré tričká,oškvrknutá pokožka, únava...a trochu sklamania , keď sa nám v poslednom zápase s Gymnáziom sv. Andreja nepodaril útok na zisk 3. miesta, takže v konečnom poradí sa nám ušla len "zemiaková" medaila s diplomom za 4. miesto. Pohár víťazov si už tradične odniesli najlepší  - volejbalisti zo ZŠ Bystrická. Náš tím tvorili  dievčatá a chlapci 9. ročníka v zložení Lucia Bródyová,  Janka Pavelková,  Ružena Tkáčová,  Barbora Považanová, Dávid
Krivoš, Benedikt Gajdoš,  Pavol Záhora  a  Michal Vyšný. Verím, že táto krásna ale náročná hra oslovila účastníkov turnaja a i v budúcnosti podľahnú jej pokušeniu  a strávia pri nej nejedno pekné popoludnie. Fotografie  si môžete pozrieť vo Fotoalbume.
Spracovala Mgr. Kordíková