Novinky

"Láska Kristova nás poháňa, aby sme prejavovali milosrdenstvo aj za hranicami našej vlasti."
Bl. Mária Terézia Ledóchowska

Dňa 29. októbra 2008 v priestoroch telocvične ZŠ sv. Vincenta sa uskutoční už v poradí 6. misijný jarmok, na ktorý Vás srdečne pozývame.

V spolupráci s farským úradom Ludrová sa nám podarilo zabezpečiť jednodňové duchovné obnovy pre našich žiakov. V mesiaci októbri a novembri ich absolvujú žiaci 5. - 9. ročníka spolu so svojimi triednymi učiteľmi na fare v Ludrovej.
Vyprosujeme našim žiakom otvorené a vnímavé srdcia. Úprimne ďakujeme vdp. J. Garajovi, že vedie tieto duchovné obnovy.

V mesiaci októbri pozývame všetkých žiakov a učiteľov počas veľkej prestávky do našej školskej kaplnky na modlitbu posvätného ruženca, aby sme spoločnou modlitbou oslávili tú, ktorej je tento mesiac zasvätený.

JEŽIŠ SA ZJAVUJE EMAUZSKÝM UČENÍKOM
Lk 24,13-35
V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?" On im povedal: „A čo?" Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli."
On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?" A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi." Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba .

KAPLNKA EMAUZSKÝCH UČENÍKOV

Niekoľko myšlienok z apoštolského listu Mane nobiscum Domine, blahej pamäti JÁNA PAVLA II.

Pane, „zostaň s nami, lebo sa zvečerieva“ (Lk 24, 29). To sú naliehavé slová pozvania, ktorými sa dvaja učeníci obrátili na Pocestného, ktorý sa k nim pripojil večer po zmŕtvychvstaní cestou do Emauz. Naplnení skľúčenými myšlienkami, nevedeli si predstaviť, že práve tento neznámy by mohol byť ich Majstrom, ktorý vstal z mŕtvych. Jednako pociťovali vnútorné planutie, zatiaľ čo sa s nimi rozprával a vysvetľoval im zmysel Písem (porov. verš 32). Svetlo slova roztápalo tvrdosť ich srdca a otváralo im zrak (porov. verš 31). V tieni končiaceho sa dňa a v tme napĺňajúcej vnútro bol onen pocestný lúčom svetla, ktorý prebúdzal nádej a otváral ich duše túžbe po plnom svetle. „Zostaň s nami,“ prosili ho. A on súhlasil. Krátko nato im Ježišova tvár zmizla, no Pán potom zostal s nimi, a to za závojom „lámaného chleba“, pred ktorým sa im otvorili oči.
Lámanie chleba, ako sa Eucharistia spočiatku nazývala, stojí vždy v centre života Cirkvi. V ňom prijímame Krista osobne ako „živý chlieb, ktorý zostúpil z neba“ (Jn 6, 51). V tomto chlebe sa nám dáva záruka večného života, vďaka ktorej vopred môžeme zakúsiť večnú hostinu nebeského Jeruzalema.
Obraz emauzských učeníkov je veľmi vhodný, aby dal smerovanie nášmu životu. Na cestách našich problémov a našich nepokojov, niekedy i našich hlbokých sklamaní, chce nám byť božský „pocestný“ naďalej sprievodcom, aby nás vysvetľovaním Svätého písma uvádzal do chápania Božích tajomstiev. Keď sa stretnutie stáva plným, do svetla slova vstupuje svetlo vychádzajúce z chleba života, ktorým Kristus v najvyššej forme napĺňa svoj prísľub: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20).

Mojim cieľom, alebo túžbou bolo vytvoriť taký priestor, kde by sa mohol každý , či už žiak , učiteľ, alebo zamestnanec uchýliť pred hlukom a tempom tohto sveta a pookriať pri Ježišových nohách, nechať sa ním objať, potešiť, načerpať novú silu, pokoj, o  ktorý tak často a veľmi ľahko prichádzame. Spoznať ho.

Na priblíženie sa k tomuto cieľu , som si zvolila stať z Lukášovho evanjelia, ktorá rozpráva o Ježišovom zjavení sa učeníkom na ceste do Emauz. Vo Sv. Písme sa spomínajú za veľmi smutných okolností. Stratili Majstra, Svetlo, v ktorého verili a dúfali. Razom zabudli na všetko, o čom im Ježiš predtým rozprával.
A v tomto sme im veľmi podobní. Vo víre a hluku každodenného života, strácame Pána spred očí a hľadáme ho tam, kde sa nenachádza. Emauzskí učeníci ho hľadali v hrobe a On sa s nimi rozprával. Spoznali ho až pri Lámaní chleba, čomu predchádzala dlhá cesta a načúvanie Ježišovým slovám.
Aj my ho môžeme nájsť v komôrke nášho srdca, keď sa stíšime a započúvame do Jeho slov. A práve kaplnka nám toto stretnutie môže umožniť.
Niekoľko slov k interiéru:
Pravý pokoj nám môže dať jedine Kristus, preto centrom kaplnky je práve On. Okolo Neho sedia spomínaní Emauzkí učeníci, ktorí ho spoznávajú v momente, kedy Ježiš berie do rúk chlieb.
Súčasťou interiéru kaplnky bude Krížová cesta (zatiaľ v rozpracovanom štádiu- práca niektorých žiakov 9.A triedy), ktorá obopína mozaiku. Výjavy Krížovej cesty nám hovoria o tom, čo si učeníci niesli vo svojich srdciach na ceste z Jeruzalema do Emauz. Kríž je súčasne jej 12. zastavením. Tmavé modré steny chcú priblížiť večernú atmosféru a tiež smútok dvoch sŕdc, v ktorých razom zažiarilo svetlo- ŽIVÝ PÁN!

Nech je táto kaplnka miestom môjho spoznania a stretnutia sa s Pánom a pookriatím, hlavne vtedy, keď mi okolnosti všedných dní prinášajú smútok, nepochopenie, samotu a strach. Keď prežívam radosť, pokoj, lásku nech sa stane miestom chvály a oslavy Nášho Pána!
s.Rudolfa Balážecová

Dňa 29. septembra 2008 ( t. j. v pondelok) o 15.30 hodine sa uskutoční plenárne rodičovské združenie. Všetkých Vás naň srdečne pozývame.

Dňa 26. septembra 2008 sem oslávili sviatok patróna našej školy sv. Vincenta. Slávnosť sa začala o 8.00 hodine svätou omšou v našej školskej kaplnke za účastí všetkých detí. Na konci svätej omše bola posvätená mozaika "Emauzských učeníkov", ktorú vytvorila sestra Rudolfa Balážecová. Mozaika bude zároveň slúžiť ako bohostánok. Po svätej omši sa konali rôzne súťaže a disciplíny pre našich žiakov. Boli rozdelené na I. a II. stupeň. Súťažilo sa v priestoroch školy a telocvične. Deň sv. Vincenta sme ukončili slávnostným vyhlásením víťazov z každej triedy.

Dnes (a ešte celý tento a budúci týždeň) počas veľkej prestávky bol v škole neobyčajný ruch...začala sa akcia - predaj medovníkových srdiečok na zmiernenie hladu na Haiti. Záujem o srdiečka bol veľký...Aj touto akciou chceme v našich deťoch vzbudiť záujem o druhých.
Vyprosujeme našim deťom veľké srdce, ktoré nezabúda na druhých.

Združenie mariánskej mládeže pri Základnej škole sv. Vincenta a Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok sa zapojila do celoslovenskej verejnej zbierky "Boj proti hladu". Bližšie informácie o tejto zbierke si môžete pozrieť na stránke: http://www.bojprotihladu.sk/
Táto zbierka sa uskutoční v dňoch od 20. septembra - do 5. októbra 2008 kúpou medovníkových srdiečok. V škole počas veľkých prestávok tieto srdiečka budú predávať deti zo ZMM.
Veríme, že myšlienka sv. Vincenta de Paul: " Láska musí byť činná. Pracuje pre dobro a útechu druhých. Nedovolí nám, aby sme na bratov alebo priateľov, ktorí sa ocitli v núdzi, dívali bez toho, aby sme sa ich s láskou neujali." nájde odozvu aj u našich žiakov.

Fotografie z prípravy - balenia srdiečok nájdete v sekcii - Fotoalbum - Boj proti hladu 20.9 - 5.10. 2008

V školskom roku 2008/2009 sa rozšírili naše pedagogické rady o tri pani učiteľky a to: Mgr. Mária Kolčáková, ktorá bude učiť nemecký jazyk, Sr. M. Beatrix Cecília Turacová - náboženstvo a lektorka anglického jazyka Maria Silvestri.
Prajeme a vyprosujeme im veľa síl, zdravia a chuti pre ich náročnú prácu.

Dnes, 2. septembra 2008 - po dvojmesačnej prestávke sa opäť otvorili brány škôl - aj tej našej. Aj tento školský rok sme začali svätou omšou vo Farskom kostole sv. Ondreja, pri ktorej sme prosili Ducha Svätého o jeho pomoc a potrebné dary. Po svätej omši nasledoval príhovor p. riaditeľky sr. Angely na školskom dvore. Osobitne privítala našich prváčikov, predstavila im ich triedne pani učiteľky. V 1. A triede je triednou pani učiteľkou sr. Marta Úradníková a v 1. B triede Ľubomíra Juríčková. 1. A bude navštevovať 17 žiakov a taký istý počet bude navštevovať 1. B triedu. Po slávnostnom príhovore a prevzatí si darčekov sa prváci spolu so svojimi rodičmi odobrali do tried.
Pani riaditeľka všetkým zaželala úspešný štart do nového školského roka.
Fotografie z tejto udalosti nájdete v sekcii - Fotoalbum - Otvorenie školského roka 2008/2009.

Vedenie školy podporuje duchovný rast pedagógov a zamestnancov školy. Duchovné cvičenia slúžia k tomu, aby človek premohol seba samého a usporiadal si vlastný život bez toho, aby sa rozhodoval pod vplyvom nejakej nezriadenej náklonnosti, ale podľa Stvoriteľovho plánu všetko zjednotiť v láske. V dňoch od 26. - 29. augusta 2008 sme sa zúčastnili duchovných cvičení v Exercičnom dome sv. Ignáca v Prešove pod vedením pátra R. Gočalu, SJ. Aj touto cestou mu chceme zo srdca poďakovať za jeho slová, impulzy, ktorými nás počas týchto dní obohacoval.

Fotografie z tejto udalosti nájdete v sekcii - Fotoalbum - Duchovné cvičenia zamestnancov školy august 2008

Nový školský rok 2008/2009 sa začína 2. septembra 2009 (utorok) svätou omšou o 8.00 hodine vo farskom kostole sv. Ondreja.
Po svätej omši bude nasledovať slávnostné otvorenie školského roka na školskom dvore. V prípade nepriaznivého počasia, otvorenie sa uskutoční v telocvični.

V komunite Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok vo Vrícku sa v dňoch 18. - 20. júla konalo víkendové stretnutie dievčat od 8 - do 12 rokov pod názvom "Hľadanie pokladu". Z celkového počtu 42 dievčat - z našej školy sa tohto stretnutia zúčastnilo 10 dievčat.
Veríme, že dievčatá si odniesli množstvo duchovných zážitkov, nadviazali nové priateľstvá a že našli POKLAD - JEŽIŠA, ukrytého nielen v bohostánku ale i v srdci každého človeka.
Fotografie z tejto akcie si môžete pozrieť v sekcii - Fotoalbum - Hľadanie pokladu

V piatok 27. júna svätou omšou vo farskom kostole sv. Ondreja v Ružomberku sme spolu so SZŠ bl. M. T. Schererovej a Gymnáziom sv. Andreja ďakovali Pánovi za všetky dobrodenia, Božiu pomoc a ochranu počas celého školského roka. Svätú omšu slúžil najdôstojnejší otec biskup Štefan Sečka spolu s našim pánom dekanom. V homílii žiakov povzbudil k tomu, aby počas prázdnin boli svedkami Krista a podľa vzoru patrónov jednotlivých škôl konali skutky milosrdenstva.Naši žiaci majú byť podľa vzoru sv. Vincenta milosrdní a pomáhať kamarátom, študenti SZŠ sa majú skláňať k biednym a trpiacim a študenti Gymnázia majú byť apoštolmi podľa vzoru sv. Ondreja a prinášať ľuďom Krista.
Po skončení svätej omše sa žiaci a študenti rozišli do škôl, aby z rúk svojich učiteľov a profesorov prevzali hodnotenie svojej práce- vysvedčenia.
"Každý má zhodnotiť svoje dary a talenty, ako ich počas roka využil." Takto začala svoj príhovor zástupkyňa našej školy - sr. Karmela. Na úvod sa poďakovala všetkým učiteľom za ich namáhavú prácu, úsilie pri vzdelávaní žiakov. Svoju vďaku adresovala ostatným zamestnancom školy. Vo svojom príhovore zhodnotila vyučovacie a výchovné výsledky žiakov, vyjadrila pochvalu žiakom za ich svedomitú prácu a vzdelávacie výsledky. Menovite prečítala tých žiakov, ktorí dostali pochvalu riaditeľky školy za ich aktivity, prospech, reprezentáciu školy v súťažiach alebo účinkovaní v kultúrnych podujatiach.
Veľká vďaka patrí aj sr. Dorotei za jej obetavú a namáhavú prácu pri zbere papiera.
Sr. Karmela sa v mene všetkých učiteľov a  žiakov rozlúčila so žiakmi 9. ročníkov, ktorí opúšťajú našu školu. Popriala im veľa úspechov a šťastia v nových školách. Na záver zaželala všetkým krásne prázdniny, plné oddychu a slnka a pripomenula deň opätovného stretnutia v škole- 2. september.
Po príhovore už nadišla žiakmi dlho očakávaná chvíľa - triedni učitelia rozdali žiakom vysvedčenia a ...
Konečne sa začali prázdniny.
Prajeme všetkým žiakom i učiteľom príjemné prežívanie voľných dní a tešíme sa na stretnutie v septembri. Nech vás počas prázdnin sprevádza všemohúci a milujúci Boh Otec.

Naša škola sa zapojila do 7 kolektívnych súťaží a do 10 súťaží jednotlivcov. Získali sme celkom 35 medailí za 1., 2. a 3. miesta. V počte medailí sme na 1. mieste! Základná škola sv. Vincenta v nasledujúcich kategóriach získala 1. miesto: vedomostný kvíz; výtvarná súťaž, gymnastika; cyklistika; beh olympijského dňa; kolieskové korčule a plávenie. Medailu za druhé miesto v nasledujúcich kategóriach: volejbal chlapci; gymnastika; cyklistika; beh olympijského dňa, kolieskové korčule a plávanie. Medailu za tretie miesto sme získali vo vybíjanej, malom futbale a v plážovom volejbale.
Súťažiacim a víťazom srdečne blahoželáme a prajeme veľa športových úspechov!!!

Bábika ako dievčenská detská hračka siaha hlboko do histórie...
Naša škola sa zapojila do súťaže, ktorej cieľom je získať a vzbudiť u detí záujem o detskú ľudovú hračku, rozvíjať v nich tvorivé myslenie, zručnosť a spolupatričnosť k svojmu regiónu.
Žiaci pod vedením p. učiteľky Mgr. V. Šajtrochovej na krúžku "Šikovné ruky" zhotovili 5 handričkových bábik, ktoré budú počas letnej sezóny vystavené v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline s uvedením školy, v ktorej bola bábika zhotovená.

Dňa 2. júna 2008 v priestoroch 6. A triedy, žiačky 5. B a 5. A triedy zahrali našim najmenším žiakom divadielko ako Peter s Otcom nebeským chodili skusovať svet.
Rozprávač: Dominika Šišovská; mládenec: Natália Kubalová; mama: Jarmila Sidorová; žena: Zuzana Lacková; Peter: Alžbeta Pátereková; Otec nebeský: Zora Dubovcová; kráľovná: Ľubica Sliacka; pustovník: Jana Bieleschová; najstaršia dcéra: Kristína Varechová; prostredná dcéra: Zuzana Angelovičová; najmladšia dcéra: Terézia Švihoríková; kulisy: Martina Máliková a Paulína Drusková.
Fotografie z tohto divadielka si môžete pozrieť v sekcii - Fotoalbum - Divadielko

Dňa 2. júna 2008 od 14.00 - do 16.30 sa uskutoční konzultačný deň.
Rodičia sú vítaní.

Dňa 25.05.2008 sa v Kultúrnom dome A. Hlinku v Ružomberku uskutočnil program „Deti rodičom a deťom“, ktorý si pre svojich rodičov, spolužiakov a kamarátov pripravili žiaci ZŠ sv. Vincenta v Ružomberku.
Na začiatku programu všetkých prítomných privítala riaditeľka ZŠ - sr. Angela. Dôležitú úlohu tu mali aj naši moderátori- Andrejka a Marek, ktorí nás svojím slovom sprevádzali počas celého programu.
Program mal dve časti. V prvej z nich žiaci ukázali svoje herecké talenty v španielskej legende „Marcelíno, chlieb a víno“. Hlavnú postavu stvárnil žiak 3.A - Michal Švento. Druhá časť, ktorú si pripravili žiaci 1. stupňa, spestrila program tancom, spevom a básničkami venovanými nielen mamám žiakov, ale aj našej nebeskej mame- Panne Márii.
Veríme, že sa náš program všetkým páčil. Bol vyjadrením našej vďačnosti za všetko, čo pre deti urobili rodičia. Nech Pán odmení ich lásku, obetu a námahu. Najväčšia vďaka, samozrejme, patrí Bohu, ktorý je naším Otcom a dáva nám dobré dary.
Tešíme sa na ďalšie stretnutia s našimi drahými rodičmi, súrodencami, kamarátmi a priateľmi našej školy. Zároveň by sme chceli poďakovať všetkým, ktorí si našli čas a prišli nás povzbudiť i podporiť svojou prítomnosťou i potleskom.
ĎAKUJEME!


Tanečnú meditáciu pod vedením p. uč. Kordíkovej stvárnili dievčatá z 2. stupňa.
Kvety lásky venovali Panne Márii si pripravili žiaci 4. B triedy so sestričkou Martou.
Naši najmenší spolužiaci z 1. A triedy s p. uč. Lakoštíkovou zarecitovali básničky iba pre mamičky.
Program spestrili aj „neposlušné zvieratka“ - ktorými sa pre túto chvíľu stali žiaci 2.B. Pri nácviku im pomáhala p. uč. Andrejčáková.
Roztomilé básničky z o srdiečok roztomilých detí zazneli v podaní žiakov 2.A, ktoré pripravila sr. Vlasta
Aby deti ukázali, čo všetko sa v škole, okrem písania a čítania, naučili, naši najmladší gymnasti z 1. stupňa predviedli krásne gymnastické prvky pod vedením p. uč. Kordíkovej.
Tak, ako sa na jar prebúdza príroda k novému životu, tak sa aj v duši človeka môže zrodiť nový život, život naplnený láskou, radosťou a pokojom. Pantomímu o jari a o zrode nového života si pre nás pripravili žiaci 3. A triedy so sestričkou Dagmar.
Naše nohy nám pod stoličkami roztancovali žiaci 4. A triedy v štýle country. Ich učiteľkou tanca je triedna p. uč. Juríčková.
V programe vystúpili aj dievčatá tanečnej skupiny hip-hoperov.
V závere nášho programu nám zaspievali žiaci 1. B triedy spolu s p. uč. Šajtrochovou krásne piesne o mamičke, o rodičoch a starých rodičoch.
A na záver nechýbala ani „Reklama“, ktorou všetkým prítomným za ich prítomnosť poďakovali tí najmladší slovami Ď A K U J E M E

Marcelíno, chlieb a víno

V hlavnej úlohe: Marcelíno Michal Švento
Ježiš Mário Víťaz
mama Alžbeta Kubernátová
prior Marek Kendera
Orlando Dávid Gerát
Jacobs Matúš Šida
Bernard Libor Chorvát
Matias Ján Šida
Eusébius Ján Majher
Barón Marek Lauko
Barónka Tatiana Doležiová
Komorník Roman Stančo
Slúžka Monika Buknová
Maliar a cirkusant Branislav Chyla
Manuelova matka Katarína Kameníková
Manuel Marek Chyla
Rozprávač Lucia Jankurová

Kostýmy: P. Žofia Kráľová, P. uč. Gabriela Halušková, P. uč. Eva Anrejčáková a p. uč. Vladimíra
Šajtrochová, Sr. Martina

Kulisy: Barbora Kubalová, Anna Galasová, Andrea Naštická, Linda Vecková, Andrea Bunčeková,
Adriana Dubovcová, Branislav Chyla, Andrea Bišťanová, Jana Zrníková, Andrea Bohúňová

Réžia: Sr. Martina a sr. Vojtecha


Dej legendy sa odohráva v 17. stor. v Španielsku, v čase vojny. Ľud trpel hladom, chorobami, smädom po spravodlivosti, ukrutnosťou panovníka.. Ale aj v tomto čase tu bol Boh- často jediná nádej trpiaceho ľudu. Mnoho kláštorov bolo násilne zatvorených, dokonca vypálených. Jeden však ostal a práve v ňom sa odohráva dej našej legendy:

Prvé dejstvo - Marcelínove spomienky
Príbeh začína v smutných rokoch 17. stor. Mnísi opúšťajú svoj kláštor, aby poskytli ľuďom útechu. Počas tejto služby nachádzajú malé, niekoľkodňové dieťa- malého chlapčeka. Opatrne ho zanesú do kláštora a odovzdajú otcovi priorovi. Tak sa malý Marcelíno po prvýkrát stretáva s rehoľníkmi. Po krátkom čase však prior posiela bratov, aby vyhľadali pre malého Marcelína vhodnejší domov, aby vyrastal v rodine, kde by mal otca a mamu. Bratia obišli celú dedinu, chodili z domu do domu, ale pochopili, že mnohí ho nechcú, pretože je bieda a hlad a sami nemajú často čo jesť. A tak - celí natešení, že Marcelíno bude žiť s nimi- vracajú sa k opátovi. Ten, po modlitbe k Duchu Svätému, rozhodne, že dieťa ostane v kláštore. Bratia od radosti žiarili a malý Marcelíno tiež. Od toho dňa sa stáva obľúbencom všetkých bratov.

Druhé dejstvo - Život v kláštore
Uplynulo 6 rokov. Život v kláštore sa nijako nezmenil, len Marcelíno vyrástol. Bratia sa rozhodli, že ho budú vychovávať a starať sa aj o jeho vzdelanie. Písmenká ho učili s pomocou obrázkov svätých. Ale Marcelíno bol zvedavé dieťa a mnohokrát sa vypytoval na život Ježiša. Zaujímal sa o to, prečo Ho ukrižovali, prečo to Boh dovolil, kde je teraz ... Jedného dňa sa stalo, že neďaleko kláštora vypadlo z voza malé dieťa. Marcelíno ho zbadal a utekal to povedať bratom. Tí zaniesli malého Manuela do kláštora a starali sa oňho. Avšak Manuelovi rodičia zistili, že sa im stratilo dieťa a všade ho hľadali. Nakoniec ho našli v kláštore. Manuel, keď zazrel svoju utrápenú mamu, rozbehol sa jej do náručia so slovami „mama“. Marcelínovi, akosi zvláštne zovrelo srdce a vypadli mu slzy. Až teraz si uvedomil, že on nemá komu povedať to krásne slovo „mama“. Túžil po takomto objatí, ktoré nik nedokáže nahradiť. Aj keď Manuel odišiel s rodičmi, Marcelíno si stále pripomínal jeho prítomnosť, hral sa s ním, rozprával. Bratia mnísi spozorovali, že Marcelíno posmutnel a stále myslí na svoju mamu.
Jedného dňa poctil svojou návštevou barón, ktorý sa rozhodol, že vylepší kláštorný kostol dielom slávneho umelca. Pri tejto návšteve náhodou objaví malé dieťa ukryté pod lavicou. Prior mu vysvetlil, ako sa malý Marcelíno dostal k nim. Po čase prichádza barón znova do kláštora so zvláštnou prosbou- chce Marcelína odviesť do svojho zámku, pretože si myslí, že je to dieťa jeho nebohej manželky. Tá vraj pred smrťou porodila dieťa, o ktorom však nikto nevie. Preto si barón myslí, že Marcelíno je to stratené dieťa. Po otázke: „Marcelíno, chceš odísť so mnou na zámok a žiť so svojou mamou šťastne?“, ten s úsmevom a túžbou mať mamu odpovie: „Áno, chcem!“ Bratia pocítia smútok nad odchodom Marcelína, ale nechcú zničiť šťastie dieťaťa. Tak Marcelíno odchádza na zámok, aby tak žil s otcom a mamou, po ktorej stále túžil.

Tretie dejstvo - Marcelíno na zámku

Po príchode na zámok zveril Marcelína barón do rúk komorníka. Ten ho mal pripraviť na život v zámku a oboznámiť so základmi slušného správania šľachticov. Marcelíno však nevedel sústrediť svoje myšlienky na slová komorníka, pretože myslel iba na mamu. Po stretnutí s manželkou baróna zisťuje, že to nie je jeho mama a odmieta pobozkať ruku pani barónke. Tá sa urazí a nahnevane odíde. Marcelíno je za to pokarhaný. Večer pri modlitbe prosí aj za svoju mamu. S ľútosťou v srdci sa modlí:“ Ježišu, dúfal som, že tu nájdem svoju mamu. Nie je tu. Chcem ísť odtiaľto preč. Pomôž mi vrátiť sa späť do kláštora! Amen.“
Pobyt na zámku bol pre Marcelína utrpením. Každým dňom sa situácia zhoršovala, preto sa rozhodol, že ujde. Jednej noci sa potajomky prešmykol cez zámocké hradby a ušiel do lesa, kde ho nachádzajú bratia, ktorí sa, po búrke, vybrali na huby. Nachádzajú premočeného a premrznutého Marcelína a zanesú ho do kláštora. Aby ho nenašli vojaci pána baróna, ukryjú ho do podkrovia.

Štvrté dejstvo - Marcelínova cesta do neba

V podkroví nachádza Marcelíno kríž s telom Krista v životnej veľkosti. Ešte nikdy Ho nevidel takého veľkého. Podišiel k Nemu a uprene sa zahľadel na Ukrižovaného. Spod tŕňovej koruny mu stekala krv po čele a po líci. Krv presakovala spod klincov na rukách i nohách. V ľavom boku našiel veľkú krvavú ranu po vbodnutí kopijou. Oči mu zaliali slzy. Marcelíno si všimol, aké je Kristovo telo dobité. Najväčší súcit v ňom vyvolal Kristov pohľad. Po chvíli odbehol do kuchyne a priniesol mu čerstvý kúsok chleba. Zistil však, že Kristu si ho nemôže vziať do rúk, pretože ich má pribité na kríž. Vzal si stolček a vytiahol klinec z jednej ruky. Kristus ho pohladil, poďakoval za chlieb. Tak si Marcelíno nachádza nového Priateľa, o ktorom nevedia ani samotní bratia v kláštore. Každý deň prichádza Marcelíno za Kristom a nosí mu chlieb a víno. Marcelíno sa s Ním, zhovára a pri jednej príležitosti sa opýta aj na svoju mamu. Kristu mu odpovie, že je pri jeho Mame v nebi, a že aj pre neho tam má pripravené miesto.
Bratia v kláštore robili, čo mohli, ale Marcelínov zdravotný stav sa nezlepšil. Stále ho trápili horúčky, no on sa nesťažoval, veď mal Priateľa, u ktorého nachádzal radosť a útechu. Pri jednom stretnutí dosahuje plnosť svojej radosti... Ježiš sa pýta: „Marcelíno, povedz mi, po čom najviac túžiš? Ja ti to môžem splniť!“ Marcelíno odpovedá: “Vezmi ma, prosím ťa, k sebe do neba za mojou mamou. Zavedieš ma za ňou?“ A plný túžby po mame umiera v náručí Krista.
Keď bratia mnísi prišli za Marcelínom, našli ho bezvládne ležať. Všetci ho obstúpili a začali sa modliť. Marcelíno odišiel za svojou mamou do neba. Je šťastný, už mu nič nechýba. Je so svojou mamou...
Spracovala Sr. M. Martina
Fotografie z tejto udalosti si môžete pozrieť v sekcii Fotoalbum - Deti rodičom a deťom

Dňa 20. 5. 2008 smerovali kroky žiakov siedmeho ročníka do obce Tajov, neďaleko Banskej Bystrice. Vďaka zaujímavému výkladu sa v rodnom dome J. G. Tajovského bližšie oboznámili s hostóriou obce, so životom a dielom jej významných osobností - spisovateľom J. G. Tajovským, H. Gregorovou - jeho manželkou a s kňazom J. Murgašom, ktorý sa okrem iného venoval aj maliarstvu a prírodným vedám.
"Najkrajším a najmilším mojím miestom na svete je môj rodný prekrásny Tajov" (J. G. Tajovský)
Spracovala: Mgr. M. Kuľhová
Fotografie z tejto exkurzie si môžete pozrieť v sekcii - Fotoalbum - Tajov