Dnes sme pri sv. omši slávili sviatok svätých Petra a Pavla veľké postavy našej Cirkvi, ktorí boli horlivými šíriteľmi Kristovho evanjelia a skutočnými svedkami jeho náuky až po preliatie krvi. Sú nám všetkým veľkým vzorom vo vytrvalosti, neúnavnosti, prekonávaní mnohých príkorí a prekážok, ktoré sprevádzali ich poslanie, ktoré im bolo zverené.
Aj každému z nás bola zverená úloha, životné poslanie, ktoré postupne napĺňame malými, či väčšími krokmi. V tejto chvíli sa skúsme trochu zastaviť a pozrieť späť na etapu, ktorú sme v dnešný deň zavŕšili. Je to uplynulý školský rok prežitý v tejto škole, sú to každodenné príchody a odchody zo školy, ste to vy – žiaci, i vy – učitelia, sú to vaši rodičia, nespočetné množstvo hodín, zvonení, ktoré ohraničovali to podstatné, čo sa tu dialo, a to vaša výchova a vzdelávanie. Prešli sme opäť spoločne kúsok cesty a vrátiť späť sa už nedá. Teraz môžeme len konštatovať aký bol pre vás i pre nás. Každý nech to najlepšie posúdi sám podľa vlastného vedomia a svedomia.
Chcem poblahoželať našim prvákom, ktorí urobili asi najviac viditeľný pokrok od vstupu do školy. Naučili sa písať a čítať, a to je veru veľká vec. Prajem Vám, milí prváci, aby ste aj počas prázdnin vedeli využiť svoje vedomosti a aspoň občas si niečo prečítali.
Najväčší úsek svojho života tu strávili naši deviataci, ktorí ako žiaci našej školy sú tu dnes posledný krát. Aj im chcem popriať, aby všetko to dobré a pekné, čo v tejto škole získali, vo svojom živote i v školách, na ktoré pôjdu bohato zúročili.
Aj vám ostatným chcem zaželať prázdniny plné oddychu, krásnych chvíľ s vašimi blízkymi, kamarátmi a aby ste sa zdraví vrátili do školy v novom školskom roku.