V uplynulých dňoch sme so žiakmi 9. a 8. ročníka navštívili pamiatku a múzeum bývalého koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim-Brezinka. Nie preto, aby sme sa vystrašili, ale aby sme NIKDY nezabudli, že „opakom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť.“ (R. Fulghum) Aby sme nikdy neostali ĽAHOSTAJNÍ voči zlu v akejkoľvek podobe.
„Najviac ma dojala tá kopa detských topánok.“
„Do areálu sme vchádzali cez bránu „Arbeit macht frei“, čo znamená, že práca oslobodzuje, no bohužiaľ tých ľudí oklamali a všetkých pozabíjali.“
„Naozaj som nemohla uveriť, že stojím tam, kde sa to všetko stalo. Musíme si vážiť dnešnú slobodu!““
„Tie príbehy boli dosť nepríjemné, v tejto dobe je to veľmi až nereálna vec. Neviem si vôbec predstaviť že by som zažívala niečo také. Je veľmi zvláštne, že existujú ľudia, ktorí tomu neveria.“
„Fascinovalo ma, ako dokázali ľudí takto oklamať.“
„Nechápem, že nezamrzli, keď tam bola taká zima.“
„Najsilnejší moment - vlasy.“
„Zmenil by som to, aby nezomierali malé deti.“
„Cítila som sa, ako keby som naozaj žila v tej dobe.“
„Vďaka tomu, že som to videla naživo, sa na to pozerám úplne inak, ako keď o tom niekto hovorí. V niektorých momentoch to rozprávanie bolo tak strašné, že som si musela stíšiť slúchadlá s komentárom sprievodkyne. Myslím, že z toho sa musia všetci poučiť, nech žijeme v lepšom svete.“
„To, s čím odchádzam, je vážiť si viac to, čo mám.“
„Je mi veľmi ľúto, že sa v minulosti niečo také stalo.“
„Bol som bez slov.“
„Ako nízke musí ľudské zmýšľanie a svedomie klesnúť, aby toto urobil nie jednému ale státisícom ľudí, tej istej bytosti, ako je on sám. Toto musí každý vidieť, aby videl, akej hroznej veci sa vie človek dopustiť. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť!“
Fotogaléria